Ivan Špirakus: Pandémia pripomína hollywoodsky film. Vakcinácia je jediné riešenie

69

Prečítajte si rozhovor s Ivanom Špirakusom, konateľom spoločnosti INSIA SK s.r.o. Osobnosť poistného trhu ČR za rok 2020 sa rozhovorila o tom, aké bude poisťovníctvo v čase pokovidovom, kde vidí nové príležitosti pre biznis a ako vníma globálnu snahu o pokrytie očkovaním obyvateľstva. 

Keď sme spolu viedli rozhovor vo februári minulého roka, tak sme ľahko naťukli možnosť, že by – v tom čase – novoobjavený koronavírus mohol byť onou príslovečnou globálnou “čiernou labuťou”. Uplynul rok, a svet je doslova paralyzovaný kovidovou pandémiou. Dokázali ste si predstaviť, že by to mohlo mať tak výrazný vplyv, ktorý nie je nepodobný hollywoodskemu scenáru?

Nedokázal. To, že zásah koronavírusu bude tak ohromne ničivý, globálny a všetko-zasahujúci, si nevedel predstaviť vôbec nikto. Naozaj to pripomína béčkový hollywoodsky film. Realita je však možno ešte tvrdšia, než si vôbec kedy hollywoodski scenáristi dokázali predstaviť. Žijeme v bezprecedentnej dobe. Väčšina z nás s obdobnou situáciou nemá žiadnu historickú skúsenosť. A aj tí, čo obdobné krízy niekedy v minulosti zažili, hovoria o absolútne neporovnateľnom a nepredikovateľnom vývoji. Ale nedá sa nič robiť. Život v pandémii sa musíme naučiť chtiac nechtiac zvládnuť.

Akým spôsobom súčasná kríza podľa vás ovplyvní poisťovací biznis? Ako sa to prejaví napríklad v produktovej oblasti?

Najvýznamnejšie bol samozrejme postihnutý segment cestovného poistenia. Tu sú dopady naozaj dramatické a prepad obchodu je veľký. Ľudia skrátka a dobre prestali cestovať, a to sa v tomto produkte prejavilo neobvykle rýchlo. Cestovné poistenie je optikou poistného trhu jednou z prvých a regulárnych obetí tohto vírusu. Čo sa týka ďalších oblastí, ako sú napríklad majetkové poistenie alebo poistenie vozidiel, tak tie našťastie tak zásadne postihnuté neboli. Zatiaľ … Už dnes je však jasné, že sa tomu nevyhneme. Poisťovníctvo má totiž veľkú zotrvačnosť a predpokladám, že sa pandémia vo výsledkoch významne prejaví v nasledujúcich rokoch. A keď sa pozrieme na obdobné krízy – čím mám na mysli ekonomickú krízu pred desiatimi rokmi alebo napríklad ázijskú finančnú krízu z roku 1997, tak môžeme konkrétne hovoriť o ročnom meškaní. Zmluvy totiž bývajú väčšinou uzavreté práve na rok a v akejkoľvek kríze sa pri obnove zmlúv poistky zasiahnutých klientov redukujú alebo prípadne úplne ukončujú.

Ale to nie je zďaleka všetko, čo poisťovníctvo čaká. Už dnes vidíme, že obchodníci obmedzujú zásoby všetkého druhu, dôjde teda k obmedzeniu zmlúv naviazaných na poistenie hodnôt. V rade firiem sa znížil obrat, takže budú nominálne znížené poistky, ktoré sú spojené so zodpovednosťou za škodu. A obdobne bude tiež zasiahnuté aj životné poistenie. Či už sa jedná o samotný spôsob dojednávania produktu, pretože v životnom poistení  je osobný kontakt úplne kľúčový a nenahraditeľný, alebo o finančné možnosti samotných klientov, ktorí sa vplyvom pandémie dostávajú do veľkých ekonomických problémov, kedy úplne a nečakane prišli o svoj biznis alebo o zamestnanie. Ako som už spomenul, to sa nepochybne premietne do obnovy zmlúv alebo rovno do nového obchodu. Na druhú stranu sa nepochybne objavia odbory, ktoré čaká rýchly rast. E-commerce, IT odbory, digitálnej spoločnosti. To sú už dnes víťazi krízy, čo potom bude súvisieť aj s rastúcimi ponukami poistenia v týchto oblastiach. Otázka je, či bude poisťovníctvo po konci pandémie celkovo počítať skôr straty, alebo zisky. Je celkom dobre možné, že trh vo výsledku zostane niekde uprostred na nule.

Pandémia bezpochyby výrazne zrýchlila proces toľko vzývanej digitalizácie. Čo predtým nešlo, teraz jednoducho musí ísť. Kde konkrétne vidíte najväčšiu výhodu tohto zrýchleného vývoja?

Najväčší prínos aktuálneho stavu naozaj vidím v tom, že si ľudia pracujúci v poisťovníctve uvedomili, že keď sa skrátka chce, tak sa pre záchranu nášho biznisu dokáže nájsť cesta. A digitalizácia je oblasť, kde toto tvrdenie platí dvojnásobne. Čo predtým bolo neprekonateľným limitom, tak dnes nie je. Veci sa dali konečne do pohybu! Pandemická kríza ľuďom otvorila oči. To je veľmi dôležité. Všetci sme boli zvyknutí žiť v tom, že poisťovníctvu v podstate vládnu právnici a compliance a že ochota hľadať iné, alternatívne spôsoby, ako dosiahnuť svoj cieľ, nebola pred krízou, kedy sa všetkým darilo, až tak výrazná. To sa rýchlo mení.

Pozrieť sa na veci z iného uhla pohľadu, je veľmi dôležitá vlastnosť, ktorá bude v post-koronavírusovom svete neoceniteľná. Je otázkou, či sa prístup k digitalizácii nevráti do starých koľají, až kríza pominie. Osobne som však presvedčený, že nie a že ony príslovečné “staré koľaje” zostanú prázdne (úsmev). Špirála vývoja je roztočená poriadne. Takmer každý deň sa objavujú novinky, ktoré sú okamžite zapracovávané do praktického života a ktoré umožňujú v dnešnom biznise fungovať. Samozrejme bude dochádzať k častým stretom medzi obchodom, ktorý bude chcieť rýchlo predávať, a právnymi oddeleniami, ktoré budú trvať na správnom nastavení s toľko obľúbeným dodatkom, že to nejde. Ide! (úsmev).

Ivan

Čo podľa vás bude v kontexte masívnej digitalizácie najväčší zádrhel?

Vždy, keď sa pripravujú veci rýchlo, tak sa robia chyby. To je zákonitá a nevyhnutná súčasť každého procesu. Vo chvíli, keď sa situácia upokojí, tak väčšinou dôjde k náprave týchto pochybení. Niekedy mi však príde, že dnes sa digitálne projekty vytvárajú na môj vkus až moc živelne a bez rozmyslu. Sme svedkami častých prípadov, že sa síce nejaký systém vytvorí za rekordných 14 dní a všetci si klepú po ramenách, ako je to super, ale potom sa príde na to, že je tam veľa bezpečnostných chýb a že daný systém je v podstate nepoužiteľný. V tej chvíli je jasné, že prevážilo hľadisko “urobme to rýchlo” nad prístupom “urobme to funkčne a bezpečne”. To je samozrejme zle. Avšak v krízovej dobe to takto väčšinou prebieha. Keď sa rúbe les, tak lietajú triesky.

Nemôžem sa vás nespýtať, ako by ste zhodnotil doterajšie vládne kroky, ktoré boli podniknuté na zvládnutie pandemickej situácie?

Ľahko sa kritizuje, keď sa človek na daný problém pozerá takpovediac z vonku a nie je súčasťou riadiaceho tímu, ktorý je neustále pod ostrým mediálnym zrakom. Málokto si vie predstaviť ten tlak, ktorý je na človeka vyvinutý, keď stojí za rečníckym pultíkom a mieri na neho 20 kamier, nespočet mikrofónov, diktafónov a päťdesiat novinárov čaká, až urobíte chybu. Odborníci, ktorí dnes celú epidémiu riadia, nikdy takému tlaku vystavení neboli a skrátka robia chyby, ktorým by sa nevyhol nikto z nás. Je otázkou, či tie chyby sú veľké, či malé. To sa zhodnotí až s časovým odstupom. Môžeme sa napríklad pozrieť na známy príklad švédskej vlády, ktorá na jar išla vyložene proti vetru a situáciu riešila ďaleko slobodnejšie než ďalšie štáty. Nakoniec však tiež uznala, že tento spôsob nebol najšťastnejší a že zomrelých nemuselo byť spočiatku toľko. Nakoniec sa priklonila k trochu inej ceste.

Na druhú stranu, v Česku máme dnes ďaleko viac mŕtvych, než má Švédsko …

Je zjavné, že v Česku sa urobilo veľa chýb. Keby k nim nedošlo, tak nie sme v celej rade sledovaných parametrov najhoršie na svete. To je jednoduché meradlo. Legendárna Babišova hláška “Best in covid” sa stala mementom tejto krízy. Čísla jednoducho hovoria jasne. Leadership a dôvera vo vedení štátu sú totiž tými kľúčovými elementmi, ktoré motivujú a zomknú spoločnosť, aby dokázala ťažkú ​​krízu znášať dlhšiu dobu. Na začiatku sme šili rúška a prvok solidarity bol všadeprítomný. To však po chvíli opadlo, rovnako ako padala dôvera v našu vládu. A keď si dnes prečítame, že možno budú vakcíny, ale akosi sa zabudlo na ihly a injekčné striekačky, tak nad tým zostáva rozum stáť. To predsa mohlo niekoho napadnúť, že keď budeme očkovať, tak sú k tomu potrebné ihly … Dôvera vo vládu je teraz zaslúžene úplne mizivá.

A rozhodne tomu nenahráva ani fenomén dnešnej doby, ktorým je snaha niektorých politikov vládnuť prostredníctvom sociálnych sietí. Namiesto toho, aby si svoje kroky najprv prediskutovali medzi sebou, tak ich spontánne publikujú prostredníctvom týchto sietí, čo vedie logicky k tomu, že sa rôzne opatrenia a obmedzenia najprv bez rozmyslu zverejnia, aby sa vzápätí odvolali. Ďalšou pre mňa nepochopiteľnou vecou je, keď sa medzi sebou v tejto krízovej dobe začnú hádať ministri cez médiá. Každá politická strana má svoju agendu a hrá len a len za seba. Rozpor medzi ÁNO a ČSSD je úplne zreteľný a v podstate už teraz je v plnom prúde príprava na jesenné voľby. A nedaj bože sa do toho všetkého pridá ešte zmätený premiér. To je predsa úplne typický príklad toho, ako sa nemá riadiť vôbec nič … ani firma, ani štát! A nedeje sa to len u nás. Keď sa pozrieme napríklad na Slovensko, tak tam si predseda vlády doslova a do písmena vybavuje účty so svojím ministrom cez Facebook.

Rektor Univerzity Karlovej Tomáš Zima popisoval situáciu tak, že sme: “pokusné králiky v rukách teoretických imunológov, matematikov a experimentátorov.” Čo si o tom myslíte vy?

Myslím si, že toto je ďalší zo sprievodných znakov súčasnej krízy. Medzi rôznymi odborníkmi a špecialistami sa vykopali veľmi hlboké názorové priekopy. Dokonca by som sa nebál povedať, že sme svedkami krízy elít. Ľudia, ako je pán rektor, by podľa môjho názoru mali v prvom rade rešpektovať fakt, že nie sú súkromné ​​osoby a že váha ich spoločenského postavenia im dodáva u verejnosti veľmi vysoký kredit. A keď sa z tejto pozície pustí do zverejňovania svojho názoru na oblasť, ktorej nemusí úplne rozumieť a ktorú aj napriek tomu hodnotí úplne inak ako vládny špecialisti, tak to u obyčajného človeka vzbudzuje pocit číreho chaosu. Ľudia jednoducho nevedia, čomu a komu veriť. A nie je to o tom, že by to tieto osobnosti robili s nejakým zlým úmyslom. Chcú skrátka prispieť svojím postrehom do verejnej debaty. Tieto prejavy nie je možné nijako eliminovať. Žijeme v slobodnej krajine. Je to o osobnej zodpovednosti daného človeka a jeho schopnosti vhodne posúdiť, aký vplyv bude mať jeho slovo na obyčajného Čecha, ktorý tieto vyjadrenia potom sleduje každý večer v televízii v správach.

Dá sa to ľahko prirovnať k ekonomickým komentátorom, ktorí neustále chrlia nové a nové glosy k vývoju ekonomiky. Keď sa netrafia, tak ich samozrejme nikto neukameňuje. V tejto kríze ide však o ľudské životy! A každý názor akejkoľvek exponovanej osoby môže byť braný občanom tejto krajiny ako ten jediný správny. Podľa mňa robia chyby aj médiá, ktoré týmto odborníkom slobodným k mediálnemu vystúpeniu v akejkoľvek situácii, dávajú na môj vkus až príliš veľa priestoru. Títo ľudia jednoducho novinára nevedia odmietnuť so slovami: “Nehnevajte sa, nie som v tomto odbore kovaný, a nebudem tak odpovedať.” Mediálna pozornosť je totiž veľmi návyková a lichotivá k vlastnému egu. Slovo je skrátka dobre mocná zbraň, čo sme si napokon mohli nedávno plne overiť v Spojených štátoch pri útoku na Kapitol.

ivanspirakus

Čo vlastne si o tejto bezprecedentnej situácii v USA myslíte? Donalda Trumpa a jeho priaznivcov odpojili od najväčších sociálnych sietí. Nie je v podstate dňa, aby sa neobjavila spoločnosť, ktorá od neho dáva ruky preč.

V plnej nahote sa ukázalo, akú veľkú silu majú nadnárodné digitálne spoločnosti. A znovu sa otvorila téma, či by nemalo dôjsť k ich regulácii alebo aspoň rozdeleniu, pretože ich globálny monopol je až príliš veľký. V histórii sa to už ostatne niekoľkokrát stalo. Zmenšený bol napríklad Rockefellerov Standard Oil alebo Bell Telephone Company. Viem si predstaviť, že protimonopolná legislatíva, ktorá má za úlohu ochrániť slobodnú súťaž, by mohla zafungovať aj v prípade Google, Facebooku, Twitteru a ďalších firiem. Je mi samozrejme jasné, že sa vyroja hlasy o tom, že sa jedná o súkromné ​​firmy, ktoré si môžu v rámci zákonných mantinelov podnikať, ako chcú. Obávam sa však, že sa u týchto veľkých hráčov jedná o príslovečnú obeť vlastného úspechu. Tieto spoločnosti sú už skrátka tak veľké a bezpochyby úspešné, že hrozí reálna obava, že svoju dominanciu začnú zneužívať.

Ale do tej doby majú samozrejme právo podľa svojich obchodných podmienok kohokoľvek zablokovať alebo dokonca úplne zmazať. A podnecovanie nenávisti, násilia a permanentné šírenie lží, ktoré v prípade exprezidenta Trumpa viedli až k neuveriteľnému útoku na jeden zo symbolov Spojených štátov, bezpochyby napĺňajú podmienky k zablokovaniu účtov s týmto negatívnym obsahom. Jednalo sa samozrejme o jedného z najmocnejších mužov sveta, a bol to tak veľmi kontroverzný zásah – v tomto prípade mi to však prišlo správne. To, čo sa stalo, skutočne prekročilo všetky hranice. A len pre zaujímavosť, veľká americká poisťovňa Chubb po týchto udalostiach oznámila, že prestáva so sponzoringom politických strán.

Téma finančnej gramotnosti obyvateľstva bola v rámci finančného trhu už istým koloritom, ktorý zamestnával rad odborníkov. Ako si myslíte, že tieto už tak nedostatočné znalosti kríza ovplyvní? Zvlášť potom v kontexte dištančného vzdelávania mladých ľudí …

Vplyv krízy na finančnú gramotnosť je úplne negatívny. Ak niečo učiteľ zo svojho plánu výučby škrtne, tak popri telocviku a hudobnej výchove to bude práve výučba finančnej gramotnosti, ktorá patrí skôr medzi okrajové témy a nikdy nebola verejnosti ani samotnými pedagógmi vnímaná ako to mainstreamové učivo. Čo je samozrejme veľká škoda. Jadro českého vzdelávacieho systému spočíva v tom, že žiaci základných škôl sú detailne pripravovaní v tých hlavných predmetoch, aby sa dostali na strednú školu, aby potom urobili z týchto predmetov maturitu, a potom sa dostali na vysokú školu. Ak ma však pamäť neklame, tak sa z predmetu finančnej gramotnosť nikdy nematurovalo. To vo výsledku povedie, a možno už aj viedlo, k tomu, že v rámci dištančného vzdelávania sú v záujme určitej ochrany tých hlavných predmetov tie spomínané okrajové odstavené.

Ťažko povedať, ako sa to prejaví. Myslím si však, že rok nie je až tak dlhá doba a že ak sa jeden ročník študentov so základmi finančnej výchovy neoboznámi úplne detailne, tak by sa zas až tak moc z dlhodobého hľadiska stať nemuselo. Dokonca si viem predstaviť, že by školskú výučbu mohli v tomto smere nahradiť súkromné ​​subjekty, ktoré sa problematikou finančnej gramotnosti na trhu súvisle zaoberajú. Som presvedčený, že vo chvíli, keď kríza skončí, tak sa veľkou mierou znovu začnú riešiť úvery, pôžičky, investície, a v tej chvíli sa téma finančnej gramotnosti opäť dostane na výslnie.

S pandémiou súvisí aj zavedenie práce na takzvanom “homeoffice”, ktorý sa stal bežnou súčasťou dnešného života. Myslíte, že sa ešte niekedy vrátime ku klasickej pracovnej dobe “od do”?

Ako som už spomínal v jednej z predchádzajúcich odpovedí, život po kríze niky nebude rovnaký. Homeoffice je samozrejme možný len u niektorých pozícií. Predavačka z Lidlu alebo montážny robotník v škodovke asi ťažko budú pracovať od počítača doma v obývačke (úsmev). Tých pozícií, ktorých sa to týka, nie je zas až tak moc. Myslím si, že homeoffice môže priniesť novú kvalitu do pracovného procesu, bude však veľa záležať, ako sa ten daný zamestnanec dokáže popasovať so svojou osobnou disciplínou a ako dokáže zvládnuť nový druh pracovnej komunikácie.

Podľa mňa je najväčším prínosom homeoffice možnosť plného sústredenia sa na svoje úlohy. Človek nie je doma tak rušený okolím, ako to býva v kancelárii. Ušetrí sa čas za cestovanie, čo pre niekoho môže byť nezanedbateľná výhoda. Mám však na mysli určitú ideálnu podobu homeoffice. Je jasné, že keď človek doma musí vedľa svojej práce zároveň pripravovať jedlo rodine, a ešte učiť šiestaka matematiku, tak to môže byť veľmi komplikované. Na druhú stranu človek prestane mať kontakt s kolegami, a to či už formálne alebo neformálne. Rad ľudí tiež prestane rozlišovať medzi časom na prácu a časom, ktorý by mal byť venovaný odpočinku alebo rodine. To si myslím, že je celkom veľký problém, pretože títo ľudia potom pracujú dlho, sú unavení a ich efektivita klesá.

Ako podľa vášho názoru celá táto pandemická epizóda skončí? Bude riešením vakcinácia obyvateľstva?

Na túto otázku mám veľmi jednoduchú odpoveď, áno! Podľa môjho názoru je globálne pokrytie očkovaním obyvateľov jediná cesta, ako tento problém vyriešiť. Keď sa pozrieme späť do minulosti, tak úplne rovnako to prebiehalo v roku 1957, kedy vyčíňala Ázijská chrípka, ktorá mala na svedomí až dva milióny ľudí, alebo v roku 1969, kedy ľudstvo trápila Hongkonská chrípka s miliónom obetí. Jediná vec, ktorá tieto nákazy zastavila, bola vakcinácia podstatnej časti obyvateľstva. Niet inej cesty. Nedávno tomu bolo 200 rokov od prvej vakcinácie proti kiahňam a od tej doby očkovanie zachránilo stámilióny ľudských životov. Osobne mám k vakcínam, ktoré sa začali proti koronavírusu využívať a ktoré prešli schválením zodpovedných orgánov, veľkú dôveru.

Dnešná úroveň kontroly liekov je oproti tým spomínaným chrípkovým rokom neporovnateľne vyššia. Predtým som sa venoval poisteniu klinických skúšok a môžem zodpovedne povedať, že to sú veľmi prepracované a bezpečné systémy. Liekové úrady nepovolia distribuovať medzi verejnosť lieky, ktoré nie sú detailne otestované. Štúdie na desiatkach tisíc ľudí preukázali, že vedľajšie účinky súčasných vakcín, ktorých podľa posledných štúdií má byť snáď len pol promile, sú úplne zanedbateľné v porovnaní s ich pozitívnym efektom. Keď si človek prečíta príbalový leták na ibuprofén, ktorý je obzvlášť v českej kotline veľmi populárny, tak sa mu musia pretočiť oči. Toto obrovské množstvo vedľajších účinkov “ružové pilulky šťastia” pritom nikto nerieši a veselo sa prehĺtajú po kilách.

Z vašich slov je teda jasné, že sa očkovať necháte?

Samozrejme! V okamihu, ako to len bude možné, idem do toho! (úsmev)

 

Ďakujem Vám za rozhovor.


Prevzaté z: oPojištění.cz